Naučme sa porozumieť našej mysli

Ako rastieme, vytvárame si osobné, spoločenské, kultúrne odtlačky, ktoré ovplyvňujú naše zažívanie reality. Učením jazyka sa neučíme iba slová, ale aj špecifický proces ich výberu, ktorý má veľký vplyv na našu skúsenosť, čo si obvykle neuvedomujeme.

​

Ak porozumieme povahe tohto procesu, získame slobodu výberu našej vlastnej, každodennej skúsenosti a harmóniu v živote.

​

Počas celého nášho životného procesu učenia, „skultúrňovania“ aj socializácie si vytvárame odtlačky (bagča), ktoré spätne ovplyvňujú náš proces vnímania reality v ďalšom živote. Keď sa učíme jazyk, nezaoberáme sa iba učením slovíčok pre účel verbálneho vyjadrenia, ale aj jemným procesom špecifického výberu slov, ktorého si nie sme vedomí a ktorý je jadrom alebo esenciou osvojenia si akéhokoľvek jazyka.

​

Vyberáme označenie objektu, ktorý sa objavuje na úrovni zmyslov. Tento výber je príčinou aj následkom rozvíjania ďalších jazykových odtlačkov, ktoré sa ďalej stále vytvárajú. To nám umožňuje viac a viac rozvíjať popis reality. Tento proces však výrazne ovplyvňujú naše predošlé mentálne skúsenosti a stavy momentálneho pocitového rozpoloženia (seba-referencia alebo sebavzťažnosť).

Keď je konceptuálna myseľ aktívna (pozn. konceptuálna myseľ používa jazyk ako nástroj vnímania), neustále opisuje realitu. Výhradne použitím slov. Toto základné popisovanie nám dáva ďalšie zažívanie súvisiaceho mentálneho pohľadu na realitu, ktorú mylne zamieňame za zmyslovú realitu. Ba čo viac, budeme mať taký pocit, ktorý bude korešpondovať s našou vymyslenou realitou. Takže keď máme nadvládu konceptuálnej mysle, v podstate sa zaoberáme abstraktnou realitou, ktorú zachytávame pomenovaním a popisovaním.

Proces výberu je dôvod, prečo z jednej kultúry do druhej nachádzame odlišné formy vnímania reality nielen v rámci jednotlivých kultúr, ale aj medzi jednotlivcami jednej kultúry. Prejavuje sa to napríklad problémami pri jazykových prekladoch, lebo v každej jednej kultúre je jazyk tvorený interpretáciou jeho špecifického kultúrneho pozadia.

Ak pochopíme a zvnútorníme si tento jazykový proces, postupne získame slobodu v spôsobe, akým realitu popisujeme / fixujeme alebo mylne zažívame. Nájdeme tak príležitosť na zmenu: vyberať si a pomenovať našu realitu iným spôsobom a tak získať nový konceptuálny uhol pohľadu na to, čo prežívame, na naše problémy.

V nastávajúcom transformačnom procese môžeme stále viac dôverovať nášmu hlbšiemu zažívaniu pocitov a tak formovať základný kameň pre ľudské vnímanie reality bez individuálnych a kultúrnych ohraničení. Dostaneme možnosť naučiť sa správnejšie používať konceptuálne schopnosti, iba ako nástroj na popisovanie zmyslovej reality. Namiesto používania mysle obvyklým spôsobom (podľa kultúrnych a individuálnych vymedzení a fixácie). Budeme pružní a v prirodzenom spojení s vnútornou a vonkajšou realitou a jej neustálymi zmenami.

Keď nepodľahneme klamu a pripútanosti na objekty našej konceptuálnej mysle, otvoríme sa všetkým naším skrytým schopnostiam a príležitostiam. Môžeme sa stať pánmi našej reality a tým ju aj meniť.