Emócie sú zložitou kategóriou pocitov. Sú podmienené konceptuálne, čo vedie k potlačeniu „čistej“ základne pocitov. Emócie sa v špirále ďalších a ďalších myšlienok, ktoré sa točia okolo jadra ústrednej zraniteľnej seba-referencie (seba-vzťažnosti), konceptuálne nevedome zosilňujú.

Emócia, ktorá je ochranou tejto zraniteľnej seba-referencie, je zároveň bránou do jej základnej pocitovej štruktúry, z ktorej vzniká. Presunutím pozornosti z objektu výlučne na subjekt, zjednotením sa s emocionálnym pocitom, s koreňom emócie, sa problematická štruktúra môže vyčerpať a previesť zraniteľnú sebareferenciu, s ktorou sa identifikujeme, procesom zomierania. Touto cestou môže emócia, ktorá je nositeľom silnej energie, poskytnúť priestor pre tvorivé, konštruktívne a transformačné ciele, namiesto toho, aby sa stala ničivým činiteľom.

Jednanie z pocitového základu, ktorý je jadrom emócie, umožňuje rozpoznať vzájomné prepojenie medzi okamžitým pocitom seba a skúsenosťou objektu - reality.  Toto rozpoznanie je základom pre osobný a duchovný rozvoj a súčasne otvára schopnosť využiť silu emócie na vykorenenie s ňou súvisiacej základnej zraniteľnej sebareferencie.