V každodennom živote sú láska a súcit spojené so schopnosťou byť otvorení a úprimní sami k sebe a ostatným.

Byť otvorenými znamená vytvoriť si bez projekcií vnútorný priestor na prežívanie toho, čo v skutočnosti „je“. Obraz alebo predstava, ktorú máme o ostatných, závisí od vzťahu, ktorý si vytvoríme sami so sebou.

Ak sme voči sebe uzavretí, nezažívame svet harmonicky. Byť otvorenými znamená vytvoriť si vnútorný priestor na psychologickej i na energetickej úrovni a prežívať to, čo naozaj „je”, bez očakávaní a vopred naprogramovaných myšlienok. V stave otvorenosti nie sú pozitívne a negatívne aspekty vnímané ako protichodné, ale existujú popri sebe. Otvorenosť je prirodzene spojená s láskou a súcitom, ktoré potrebujú všetky ľudské bytosti.

V indickotibetskej tradícii je opakované prehlbovanie sa a objavovanie svojho vnútra predpokladom k sebapoznaniu. Takýto vhľad nám potom umožňuje byť v zdravom vzťahu k sebe, k druhým i k svetu.

Okrem tela, myšlienok, jazyka a emócií existuje iba jedna úroveň existencie, ktorá vychádza zo samotného pocitu bytia. Z tejto základnej úrovne bytia sa kontaktujeme s druhými. Ak sa teda pevne spojíme s naším prirodzeným stavom bytia, budeme sa sami v sebe cítiť silnými a nebudeme natoľko odkázaní na podporu zvonka. Vytvoríme tým priestor pre iných a dokážeme byť vo vzťahu s okolitým svetom bez obmedzujúcich projekcií. Tento postoj otvorenosti je počiatočným stupňom lásky a súcitu.