Starodávna indotibetská tradícia vníma existenciu človeka ako nepretržitý pohyb vzniku, bytia a zániku. Neustály pohyb nielenže poukazuje na protiklady života vo forme narodenia a smrti, ale aj na samotnú existenciu v každom časovom okamihu. Pre nás sprístupnená prax v extrahovanej podobe, je prostriedkom na transformáciu strachu zo zmeny a zo smrti a zároveň je i prostriedkom na rozvoj vyváženejšej, otvorenejšej a silnejšej osobnosti.

Strach vzniká vždy, keď je ohrozené to, s čím sa stotožňujeme. V podstate sa všetky druhy strachu spájajú so strachom vyvstávajúcim pri zmene a pri smrti. Ak sa stotožníme s niečím, čo je predmetom zmeny, zažívame prirodzene strach. Avšak ak sa nám podarí spojiť sa so svojou jemnejšou energiou – so základnou energiou, ktorá pokračuje počas celého procesu zmeny, zostaneme súčasťou prirodzeného procesu transformácie bez strachu.

Počas kurzu budeme používať cvičenia, pri ktorých sa pracuje so zmenou, predstavou smrti a zomierania. V cvičeniach zažijeme,  že sme súčasťou procesu zmeny, namiesto toho, aby sme stáli mimo tohto procesu. Naučíme sa transformovať strach zo zmeny a smrti a posilňovať tak prirodzenú dynamiku svojho bytia.

Dávni obyvatelia indotibetskej kultúry boli úzko spätí s prírodou a tak vedeli, ako využiť prirodzené procesy na vstupovanie do jemnejších úrovní vlastného bytia. Zistili, že stav smrti je najhlbším a najzjednocujúcejším zo všetkých prirodzených stavov. Posledný referenčný bod procesu smrti – zážitok povahy jasného svetla – sa považuje za kľúč k tomu, čo je  „za”.

Tento kurz sa natoľko nezaoberá prechodom do nedualistickej existencie ako skôr prezentáciou psychoterapeutických metód, ktoré Tarab Tulku Rinpočhe vyvinul na základe metodiky práce so stavom smrti na riešenie základných problémov osobného rozvoja. Podstata akéhokoľvek mentálneho problému sa dá nájsť vždy v špecifickom prepojení na vlastnú identitu. Použitím starodávnej tibetskej tradície transformácie prostredníctvom zážitku smrti, môžeme prejsť procesom smrti problematických štruktúr vlastnej identifikácie. Tým prekročíme navzájom prepojené mentálne štruktúry, ktoré vytvárajú zraniteľnú sebaidentitu, aby sme v sebe opäť nadobudli vnútornú silu.

Oboznámením sa s aspektmi tejto praxe navodenia stavu podobného smrti sa posilní náš zdravý a kreatívny život v súlade s našou ľudskou podstatou.