VZÁJOMNE ZÁVISLÁ EXISTENCIA

            Tendrel - náhľad vzájomne závislej existencie reality, v sanskrite nazývaný pratítjasamutpáda, je základom celého systému Unity in Duality® a zároveň je najväčším prínosom buddhizmu pre svet.        

„Realita nie je fixný fenomén existujúci 'tam vonku' nezávisle sám o sebe, ale je vždy v závislom vzťahu k pozorovateľovi.“

Náhľad Unity in Duality®

Rinpoče sformuloval jeho hlboké pochopenie tendrelu pomocou prepojeného vzťahu troch vzájomne sa podmieňujúcich zložiek: subjekt – objekt, telo – myseľ a energia – hmota. Pochopenie a uskutočnenie týchto vzájomných vzťahov v každodennej realite je srdcom integrálneho prístupu Unity in Duality®.

            Podľa indo-tibetskej vede o mysli / psychológii sú to práve seba-referencie subjektu, okolo ktorých sa vytvárajú všetky mentálne vzorce a vnímanie bežnej reality. A práve tento určujúci vplyv subjektu na zažívanie objektov je to, čo umožňuje zmeniť našu skúsenosť reality. Preto sú seba-referencie ústredným bodom transformácie v osobnostnom rozvoji aj psychoterapeutickej aplikácii.


SUBJEKT - OBJEKT

            Subjekt a objekt sú chápané ako vzájomne závislé. Teda to, čo považujeme za objekt (realitu), neexistuje nezávisle od zažívajúceho subjektu (mysle), ale je determinované prostriedkami vnímania/poznávania subjektu, ktoré sú na určitých úrovniach silno ovplyvnené špecifickou seba-vzťahujúcou sa skúsenosťou subjektu.

Subjekt vníma objekt na konceptuálnej, pocitovej a zmyslovej úrovni a takto, ako ľudia, tvoríme objekt na týchto troch úrovniach, ktorý sa stáva súčasťou zažívania našej reality.

 

TELO - MYSEĽ

Na telo a myseľ sa hľadí ako na vzájomne prepojené a vzájomne sa určujúce na všetkých úrovniach, od bežnej úrovne tela a mysle, až k základnej úrovni. Bežná je charakterizovaná zážitkom veľkej oddelenosti a základná skúsenosťou neoddelenosti tela a mysle.

            Myseľ sa vzťahuje k mentálnemu vedomiu založenému na troch aspektoch: logike/jazyku, predstavivosti a pociťovaní. Tiež sa vzťahuje k zmyslovému vnímaniu a k jemným úrovniam vedomia, ktorým vždy prináležia jemné úrovne „tela“. 
Iným slovom má myseľ vždy stelesnenie (telo s určitými zmyslovými schopnosťami), ktoré nastavuje rámec pre jej fungovanie.


HMOTA - ENERGIA

            Na hmotu sa nazerá ako na neoddeliteľnú od energie, ktorá je základom existencie – hmota by bez nej nemohla existovať. Hovorí sa, že existencia je pulzovanie z energie do hmoty a z hmoty do energie. Je to nepretržitý proces v priebehu času odohrávajúci sa súčasne na mnohých úrovniach a s rozličnou rýchlosťou.

Takýmto spôsobom existuje všetko v neustálom pohybe zrodenia, existencie a smrti, čo sa deje v každom okamihu. Zmena a výmena – základ existencie – sú možné iba vďaka kontinuálnemu presiaknutiu energie cez všetky formy existencie.


Vzájomné prepojenie tela a mysle, ako i subjektu a objektu, vieme pochopiť cez vzájomný vzťah hmoty a energie. Naše pevné telá sú neoddeliteľné od našej základnej energie, z ktorej sa vytvára i myseľ, podobne je i univerzum neoddeliteľné od jeho rezonujúceho energetického základu.