Týždňový seminár
  
 
Staroveká múdrosť snov

5. 9. - 10. 9. 2017 
tréning vedie Lene HandbergCecilia Innanen
Bratislava (miesto upresníme)

Staroveká tibetská múdrosť snov

Tarab Tulku XI
Tibetská práca so snami má rozsiahlu históriu, ktorá sa objavuje už v pred-budhistických pôvodných ľudových náboženstvách, učení Bön a v budhizme. Tibeťania, ktorí zažívajú problémy s duchmi prírody, používajú na vyriešenie týchto problémov okrem snov aj konzultácie s veštcami. Využitie týchto duchov prírody a veštenie je v tibetskej kultúre hlboko zakorenené; Je tu „štatút orákula“ a každý človek má svojho ducha narodenia alebo svojho ducha - ochrancu, ktorí mu pomáhajú počas celého jeho života. Keď je tok života narušený negatívnym duchom prírody - démonom, môže si privolať na pomoc ducha – ochrancu, ktorý mu pomôže. Je rozdiel, či k tomuto narušeniu došlo v bdelom stave alebo v sne. Skúsenosť  práce s duchmi prírody v snovom stave pretrváva a prevláda medzi Tibeťanmi aj v dnešných časoch.
Tibetský budhizmus rozvinul oveľa sofistikovanejší systém práce so snami v snovom stave, začleňujúc niektoré vlastnosti z pôvodných tradícií a Bönu. Začalo to prenosom učenia Šiestich Jóg (Six Yogas) od Naropy, Suggasiddhiho a Negumy zo severnej Indie do Tibetu. Učenie Šiestich Jóg patrí do tantrickej tradície, v ktorej niekoľko tantrických prác opisuje prácu so snami a v snovom stave. Tantrická práca so snami je spojená s dosiahnutím lucidného (bdelého) snenia a zvládnutie snového stavu špeciálne pre duchovné účely.
Ako tibetský láma som bol schopný pracovať so snami už v rannom veku. Na začiatku som bol veľmi ovplyvnený pôvodným ľudovým náboženstvom a s tým spojeným spôsobom práce, kedy som na zlých duchov – démonov povolával svojich ochrancov. Ako tibetský chlapec som jednoducho počúval dospelých, ktorí rozprávali o démonoch a našich ochrancoch. Od môjho jedného roka, kedy som prišiel do môjho kláštora v Kongpo ako reinkarnácia Tarab, som sa zúčastňoval rituálov dospelých. Od svojich štyroch rokov som začal tieto rituály viesť, čo je jedna z úloh lámu. Vtedy bolo pre mňa prirodzené vysporiadať sa s duchmi ako v snovom, tak aj v bdelom stave.
Keď som mal desať alebo jedenásť, môj hlavný učiteľ Ven. Kensur Gyaltsen Rinpoče začal mňa a troch ďalších lámov učiť, ako pracovať v snovom stave. Neučil nás komplikované formálne praktiky zo Snovej Jogy, ale učil nás jednoduchším spôsobom. Bola to vizualizácia božstva múdrosti „Manjušri”, opakovanie mantry tohto božstva pred tým ako sme išli spať. Potom sme v snovom stave zažívali prítomnosť božstva „Manjušri”a kládli mu otázky, ktoré pripravil náš učiteľ a potom od nás ráno po prebudení očakával odpovede.
Toto sme robili asi mesiac, pýtali sme sa otázky o zdraví rôznych ľudí a podobne. Každú noc v spánku. Na konci tohto obdobia mi Kensur Rinpoče povedal, že mám špeciálne schopnosti pre prácu so snami a v snovom stave. Musel to povedať aj ostatným študentom, pretože sa ma začalo veľa ľudí pýtať na svoje zdravie, ako prežiť špecifické choroby a čo robiť v konkrétnych situáciách. Bral som si ich otázky do snov a snažil som sa nájsť odpovede ujasnením ich situácie prostredníctvom mojich snov.
Kensur Rinpoče ma udržiaval zaneprázdneného otázkami, ktoré som vnášal do svojho snového stavu každú noc, aby som na ne nachádzal odpovede.  Nasledujúce ráno som  mu mal povedať tieto odpovede a on ma učil ako ich vysvetliť. Robil som to každú noc tri roky. Keď som mal trinásť rokov, dostalo sa mi formálnej výuky učenia Šiestich Jóg, vrátane Snovej jogy. Od tohto času som začal praktikovať tantrickú cestu práce v snovom stave s dosiahnutím plnej schopnosti lucidného snenia a využitím snového stavu pre duchovný rozvoj. Pokračoval som v práci v snovom stave popri mnohých ďalších praxiach, rovnako ako i v štúdiu Lharampa Geshe pre vzdelanie v budhistickej vede mysle a javov, psychológii a metafyzike, ktoré som ukončil, keď som mal dvadsaťštyri rokov. V tom čase som práve musel opustiť Tibet.
Bol som vo utečeneckom tábore, nevediac čo sa stane a na základe týchto okolností som si s vážnosťou uvedomil, že vzácne vedomosti, ktoré som získal, môžu byť prakticky užitočné nielen pre samotný prísne duchovný rozvoj ale tiež pre každodenný život, pre každého na akomkoľvek stupni rozvoja.
Odkedy som prišiel na západ v roku  1962, snažil som sa objaviť najlepšiu cestu ako využiť toto obrovské bohatstvo budhistickej „Vedy mysle a javov“ a jej praxe tak, aby každý - ktokoľvek bez ohľadu na vyznanie a kultúru z nej mohol mať prospech. Snažil som sa zistiť ako bežní ľudia, žijúci na západe môžu využiť všeobecné aspekty východnej múdrosti v ich každodennom živote. Preto moja hlavná úloha bola, zistiť ako by mohli mať ľudia praktický prospech v bežnom  živote z toho, čo som sa naučil v Tibete. Hneď som vedel, že práca so snami, najmä pokiaľ ide o transformáciu niektorých problémových štruktúr, ktorých sny sú často ich vyjadrením, by mohla byť užitočná pre každého.
Zistil som, že veľa praktík zo sútier a tantier môže byť použitých na liečenie našich bežných slabostí: špeciálne práca so snami, práca s energiami, metódy využívajúce proces umierania rovnako ako skúsenosť  zážitku blízkosti smrti. Cvičenie týchto metód a meditácie môžu radikálne zmeniť naše problematické zažívanie reality a tým zmeniť náš negatívny spôsob zažívania a vyrovnať sa s našim prostredím. Niektoré z dôležitých metód, ktoré považujem za najužitočnejšie  na zmenu nášho bežného života sú obsiahnuté v starodávnej tibetskej múdrosti snov.
V Tibete sme nemali snové „workshopy“, mali sme duchovné praxe. Rovnako sme sa cvičili v práci v snovom stave a mali sme k dispozícii staroveké metódy a spôsoby ktoré sa zaoberajú snami a ktoré vychádzajú z pôvodného náboženstva a z učenia Bön. Začal som s kurzami o snoch v Európe na konci sedemdesiatych rokov. Najskôr som bol vyzvaný viesť seminár budhistickej psychológie a psychoterapie na jednej z prvých Medzinárodných Transpersonálnych Konferencií. Zúčastnil som sa  tejto konferencie v Laplande, severnom Fínsku spolu s mojim bývalým učiteľom Kensur Rinpočem, ktorého som pozval do Európy. Následne ma pozval Stanislav Grof viesť seminár / workshop  v Esalene v Amerike. Bol som taktiež pozvaný do Brazílie a do viacerých európskych krajín.
Veľa nepríjemných snov vyvstáva na základe našich základných problematických mentálnych vzorcov správania sa - zraniteľnej sebavzťažnosti, ktoré sa prejavujú v sne. Takže, ak sa dokážeme vysporiadať s týmito obrazmi, ktoré sa objavia v sne, môžeme kontaktovať  a zmeniť základné vzorce, ktoré inak určujú náš život. Preto hlavná prax, ktorú chcem predstaviť je, ako pracovať priamo s problémami v snovom stave.
Sú to staré šamanistické spôsoby a metódy,  ktoré vyplývajú zo Snovej Jogy a predstavujú veľmi hlboký spôsob práce s problémami. Obvykle riešime problémy bojom ale v podstate dokážeme vyriešiť tieto problémy metódou duálnej alebo neduálnej transformácie. Samozrejme to nie je také jednoduché. V snoch musíme najskôr dosiahnuť lucidné snenie, inak nedokážeme transformovať / zmeniť základné mentálne vzorce, ktoré sa manifestujú v snovom stave.



  
Týždňový seminár

   Staroveká múdrosť snov

5. 9. - 10. 9. 2017 
tréning vedie Lene HandbergCecilia Innanen
Bratislava (miesto upresníme)

Ak ste ešte nedosiahli schopnosť v lucidného snenia, navrhujem pracovať s predstavivosťou v bdelom stave. Takto si znovu vytvoríte predstavu snového obrazu a znovu vstúpite do sna ako prejavu problémov, ktoré si želáte transformovať. Táto práca s predstavami pomáha ale jej kvalita závisí od toho ako hlboko vieme vstúpiť do predstavy sna, ako veľmi reálna sa táto predstava pre nás stane. Obzvlášť pre transformáciu / zmenu mentálnych vzorcov použitím metódy neduálnej transformácie musíme dosiahnuť hlbokú predstavu snového stavu, aby sme sa dokázali zjednotiť s nepriaznivým objektom / pocitom.
Pokiaľ je študent stabilný v lucidnom snení alebo v predstave sna, predstavím metódy transformácie, ktoré čerpajú zo starovekých šamanistických tradícií. Neuvádzam spôsob práce so svetom duchov, ale niektoré metódy, ktoré používam sú založené na základných znalostiach starodávnych metód. Hlbšie neduálne metódy transformácie sú inšpirované tantrickými metódami, čo nám umožňuje dosiahnuť základnú, esenciálnu energiu, aby sme sa dokázali oslobodiť z problematických štruktúr.
Neduálne metódy transformácie sa dotýkajú procesu umierania / smrti a finálneho štádia smrti. Týmto prirodzeným stavom sna a smrti patrí základné miesto vnútri tantrickej meditácie v súlade s vyššími tantrami, v praktikách Snovej jogy, v snovom stave. Rovnako máme robiť praxe súvisiace s procesom umierania a smrti. Tieto praxe sú spojené (ale nie celkom identické)  s metódami, ktoré som tu predstavil.
Začlenil som špeciálne spôsoby, ktoré som sa naučil a aj odpovede, ktoré som získal v snovom stave a v meditáciách, a ktoré sú odvodené zo šamanistických a budhistických tradícií. Šamanistické tradície  vás trénujú ísť vedome do snového stavu bez špecifickej meditácie, ktorú navrhuje budhistická tradícia. Tibeťania vyrastajú veriac v to, že v bdelom stave nemôžeme dosiahnuť rovnaký stav ako je stav snový, zvýšiť svoju energiu do živej prítomnosti, kedy máme prístup k tzv. magickým silám. Toto je časť našej tibetskej kultúry, preto vieme, že toto je možné.
Ani v šamanistickej tradícii ani v budhistických tantrách nenájdete  prácu so snami prezentovanú týmto spôsobom. Ale všetky aspekty tu uvedené môžu byť vysledované späť (v čase) k týmto starovekým tradíciám. Rozvinul som túto konkrétnu cestu práce so snami práve na to, aby ktokoľvek bez ohľadu na vieru a kultúrne pozadie  bol schopný transformovať svoje problematické štruktúry sám a to radikálnou cestou využívajúc  starovekú múdrosť snov, ktorá je nám k dispozícii.
Keď som začal učiť  túto starovekú tibetskú múdrosť snov a predstavil ju v spojení s filozoficko-psychologickou teóriou, zistil som dôležitosť hlbokého prepojenia filozofie a Vedy mysle a javov s cieľom pochopiť  realitu, ktorú zažívame a za účelom rozvoja seba samého.
Vzhľadom na  dôležitosť  tohto prepojeného porozumenia, rozhodol som sa sprístupniť  tento materiál pre ľudí, ktorí seriózne pracujú na sebe aj na vzťahu k druhým. Za týmto účelom som založil štvorročný tréningový program „Veda mysle a javov“, „Osobný rozvoj a umenie vzťahov“, „Psychoterapeutická a duchovná aplikácia“, ktoré som nazval Unity in Duality – Jednota v Dualite.
Všetci budhistickí filozofi považujú subjekt a objekt ako vzájomne prepojený a v tradičnom ponímaní / náhľade tendrelu ako vzájomne závislé vznikanie. Jednota v Dualite je názov ktorý som dal tomuto učeniu, ktorý v základe znamená vzťah medzi:
subjektom a objektom
telom a mysľou
energiou a hmotou


Jednota v Dualite / Unity in Duality – v skratke UD je teda moja konkrétna cesta predstavenia indo-tibetskej filozofie, psychológie, Osobného rozvoja, Umenia vzťahov a psychoterapeutickej aplikácie rovnako ako duchovnej aplikácie.

Ak vzájomné vzťahy medzi subjektom a objektom neexistujú, jednoducho by nebolo možné transformovať / zmeniť samých seba. Ak by aj áno, nemalo by to vplyv na zažívanie reality. Bez týchto vzájomných vzťahov by sme neboli schopní zmeniť našu skúsenosť / zažívanie  ako také, pretože to čo by sme zažívali a spôsob akým by sme zažívali, by existoval mimo nás, niekde vonku nezávisle od nás samých. Podľa mňa, porozumenie tomuto a ostatným vzájomným vzťahom je základné ako pre budhizmus, tak aj pre osobný rozvoj, umenie vzťahov, psychoterapeutickú aplikáciu ako aj pre duchovný rozvoj.





Tarab Tulku Rinpoče (1934 – 2004) bol jeden z najvýznamnejších tibetských učencov. Vyrástol a bol vzdelaný v tradičných učeniach v Tibete, absolvoval „Drepung University Monastery“ s najvyšším stupňom Lharampa Gesha. Rinpoče žil na Západe viac ako 30 rokov a zastával funkciu odborného asistenta na univerzite v Kodani, bol výskumným knihovníkom Kráľovskej knižnice. Rinpočeho životné dielo „Unity in Duality - Jednota v Dualite" má podporu jeho Svätosti Dalajlámu, rovnako ako jeho plný záujem o toto učenie. Jeho Svätosť si myslí, že práca Tarab Rinpočeho má nielenže veľký význam pre budhistov na Západe, ale aj pre Tibetský ľud, preto kancelária jeho Svätosti v októbri roku 2003 usporiadala rozsiahle učebné turné Tarab Rinpočeho v Indii pre 21 inštitúcií tibetskej exilovej komunity z rôznych škôl a vysokých škôl k dialektike školy a Exilovej správy. Vzhľadom k predčasnému úmrtiu Tarab Tulku Rinpočeho v septembri 2004, nemohol sa už žiaľ vrátiť učiť na „University Monasteries in South India“, ako si to Jeho Svätosť priala.